Stiahnutie celej práce...

Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta
Univerzity Komenského v Bratislave

Dejiny spásy:
zmluvy Starého zákona a Nová zmluva

Diplomová práca Ing. Petra Šantavého z biblických vied
pod vedením odb. as. ThLic. Ing. Antona Solčianskeho

Bratislava 2000


Úvod

“Vysvetľoval som a rozoberal sériu zmluvných zväzkov, ktoré Boh uzavrel so svojím ľudom.
Nakreslil som im časovú priamku a ukázal na nej ako každá zmluva, ktorú Boh uzavrel, bola od počiatku ľudských dejín prejavom jeho otcovskej starostlivosti. Jeho zmluva s Adamom bola charakterizovaná ustanovením manželstva medzi mužom a ženou, zmluva s Noemom zahŕňala rodinu i so služobníctvom a domácnosťou, zmluva s Abrahámom bola vytvorená na základe rodinného klanu – kmeňa, zmluva s Mojžišom už zahŕňal a dvanásť kmeňov, ktoré sa spájali v rodinu jedného národa, zmluva s Dávidom ustanovila Izrael ako rodinu jedného kráľovského národa. Nakoniec Kristus ustanovil Novú zmluvu ako po celom svete rozšírenú, všeobecnú (katholikos) Božiu rodinu, vzťahujúcu sa na všetky národy, nielen na Židov.”

Zámerne som ako motto vybral tento krátky úryvok z prednášky vtedy ešte presbyteriánskeho teológa, dnes doktora katolíckej teológie a prednášateľa na Františkánskej univerzite v Steubenville. Nielen preto, že teológia Božej rodiny a zmluvy jeho i celú jeho rodinu priviedla do Katolíckej cirkvi, ale hlavne preto, že Scott Hahn objavil v tom, čo sa možno sucho nazýva termínom beríth, svetlo pre svoj život a zmysel svojho jestvovania ako milovaného Božieho dieťaťa a člena tej rodiny, ktorú Boh od počiatku zamýšľal utvoriť na zemi a ktorá je na celej zemi i ustanovená v zmluve krvi Ježiša Krista.

V tomto duchu som i pristupoval k zvolenej téme diplomovej práce. Nakoľko na našej fakulte pod vedením ThLic. Ing. Antona Solčianskeho prebieha seminár zo Starého zákona, v rámci ktorého v minulom roku boli spracované exegézy najdôležitejších starozákonných zmlúv, postupne som upustil od zámeru rozpracovať v tejto práci niektorú zmluvu exegetickými metódami a sústredil som sa na celkový pohľad na tieto zmluvy v rámci relektúry Starého zákona vo svetle novozákonnej (možno vhodnejšie – novozmluvnej) perspektívy.

Pod zorným uhlom tejto relektúry vystupuje do popredia Boží zámer s ľudstvom a v pohľade na knihu Zjavenia sa dokresľuje oblúk dejín spásy, ktorého počiatok možno badať v správach o stvorení a o Božom zámere s človekom (por. Gn 1-3) a ktorý sa zakľučuje v upriamení na nové nebo a novú zem, čas, keď bude nebeský Jeruzalem zostupovať z neba ožiarený Božou slávou (por. Zjv 21, 10-11). A jednotlivé zmluvy, ktoré tento “oblúk spásy” lemujú, len vyjadrujú a dokresľujú grandiózny Boží zámer lásky.

Preto pozývam čitateľa tejto práce, aby vždy mal na pamäti uvedený zámer, ktorý dodáva jednotlivým zmluvám rozmer nadčasovosti a svedčí o Bohu bohatom na milosrdenstvo, ktorého milosťou sme spasení (por. Ef 2,4-5) a ktorého lásku sme pozvaní nielen zakusovať, ale i v radosti a z plnosti srdca zvestovať tým, ktorí sú okolo nás.

 

1. Relektúra Starého zákona

1.1. Relektúra v učení Magistéria a v biblickej vede

1.2. Skutočnosť relektúry v Biblii a v biblickej tradícii

1.2.1. Odraz relektúry vo vzťahu medzi Starým zákonom a Novou zmluvou

2. Význam zmluvy v dejinách Izraela

2.1. Forma zmluvy

2.2. Použitie zmluvných vzťahov na vyjadrenie základných skutočností spásy

2.3. Význam zmluvy v dejinách Izraela

3. Zmluvy Starého zákona

3.1. Zmluva s Abrahámom – zmluva prisľúbení

3.1.1. Gn 15 – uzavretie zmluvy

3.1.2. Boží prísľub v dejinách patriarchov

3.1.3. Jedinečnosť abrahámovskej zmluvy

3.2. Sinajská zmluva – záväzok Izraela

3.2.1. Zmluva na Sinaji v kontexte exodu

3.2.2. Sinajská zmluva – ústava Izraela

3.2.3. Vazalská dohoda alebo niečo viac?

3.2.4. Význam sinajskej zmluvy

3.3. Obnovenie zmluvy pri Sicheme

3.3.1. Sichemská zmluva – Joz 24

3.4. Dávidovská zmluva: Izrael ako štát

3.4.1. Pokusy o vytvorenie izraelského kráľovstva

3.4.2. Dávidovská zmluva ako odpoveď na existenčné výzvy

3.4.3. Obsah dávidovskej zmluvy

3.4.4. Význam dávidovskej zmluvy

3.5. Zmluvy u prorokov

3.5.1. Povolanie prorokov

3.5.2. Súd proti Izraelovi

3.5.3. Obrazy zmluvy implikujúce novú nádej

3.5.4. Budúca nádej a povstanie z krízy

3.6. Deuteronomické a kňazské prepracovanie teológie zmluvy

3.6.1. Deuteronomické prepracovanie – obrátenie po novom

3.6.2. Zmluvy v kňazských spisoch – nádej, dôvera a útecha

3.6.3. Vzťah kňazskej a deuteronomickej teológie zmluvy

3.7. Múdroslovná literatúra – zabudnutie na zmluvu?

4. Ježišova nová zmluva


Záver

Základným princípom pri písaní tejto práce bol aspekt komplexného pohľadu na Boží plán spásy, ktorý je konkretizovaný v zámere zasľúbenej Božej rodiny a vo veľkej miere realizovaný prostredníctvom zmluvných zväzkov medzi Bohom a jeho ľudom.

V tomto ponímaní a na základe už vypracovaných exegéz starozákonných zmlúv na pôde našej fakulty som zvolil prístup biblicko-teologického pohľadu na jednotlivé zmluvy s k tomu prislúchajúcim obsahom jednotlivých častí tejto práce.

Prvá kapitola je venovaná významu a obsahu relektúry, ktorá je dôležitá nielen vo vzťahu medzi starozákonnou teológiou zmluvy a Novou zmluvou, ale i medzi jednotlivými zmluvami Starého zákona navzájom. I keď v nasledovných kapitolách nie je často relektúra explicitne spomínaná, stojí v pozadí veľkého množstva úvah rozoberajúcich zmluvnú teológiu v tejto práci.

Druhá kapitola sa zaoberá zmluvou vo všeobecnosti, dotýka sa jej formy, rozoberá použitie zmluvných vzťahov na vyjadrenie základných skutočností spásy a zamýšľa sa nad jej významom v dejinách Izraela.

Ťažisko práce spočíva v tretej kapitole, v ktorej sú rozoberané jednotlivé starozákonné zmluvné zväzky, ich väzby, následné teologické implikácie a ich miesto vo všetkých obdobiach starozákonných dejín spásy. Predovšetkým na základe záverečnej časti tretej kapitoly, venovanej téme zmluvy v sapienciálnej literatúre, môžeme tvrdiť, že takto ponímaný pohľad na zmluvy a ich vyjadrenia v Starom zákone je možný len vtedy, ak prekročíme hranice historicko-kritickej metódy a pristúpime k použitiu synchrónnych metód a relektúry podľa IBC.

Ježišova nová zmluva tvorí obsah záverečnej kapitoly. Nakoľko ťažisko tejto práce – ako už bolo uvedené – je cielené do tretej kapitoly so zámerom čo najviac vyložiť jednotlivé starozákonné zmluvy z pohľadu idey zasľúbenej Božej rodiny a všeobecného zámeru spásy, posledná kapitola je ponímaná ako náčrt teologického horizontu Novej zmluvy, ktorý je dotváraný a objasňovaný i pomocou jednotlivých starozákonných zmlúv.

Ak som v úvode tejto práce vyzýval čitateľa, aby mal pri čítaní stále na pamäti grandiózny Boží zámer lásky, teraz – v závere – môžem v tej výzve len pokračovať: tento Boží zámer nielen vnímať, ale povzbudený meditáciou zmluvných zväzkov i prijať dar účasti v zasľúbenej Božej rodine a z celej duše ďakovať Bohu bohatému na milosrdenstvo, ktorého milosťou sme spasení (por. Ef 2, 4 – 5) a ktorý je našou nádejou slávy budúceho veku (por. Kol 1, 27).

Nech k tomu prispeje aj táto diplomová práca...